Realita 3

25. ledna 2011 v 14:00 | Natsumi |  Realita
Ďalšia časť Reality :D





Bola obedňajšia prestávka, s chalanmi sme sa pred chvíľou vrátili z obeda ale mali sme ešte 15 minút do začiatku hodiny, a tak sme si ich chceli skrátiť hraním futbalu vzadu v triede. Po chvíli ma to ale prestalo baviť a tak som si sadol vedľa Kena na lavicu, ktorému sa dnes tiež veľmi nechcelo hrať. Pozoroval som Marea a Daikiho, tí boli jediní, ktorých to ešte bavilo. A myslím, že práve im dvom to išlo s loptou najlepšie. Striedali sa medzi sebou a predvádzali rôzne kúsky, teraz momentálne Daiki no keď mu lopta spadla na zem, zamračil sa a povedal, že už končí.
Daiki sa spýtal Kena či nejde do bufetu, on súhlasil a o chvíľu už boli obaja preč. Ja som naďalej sledoval Marea a musel som sa dívať obdivne, naozaj mu to s loptou šlo výborne, dokonca lepšie ako keď tu boli ostatní chalani.

Neviem prečo ale zrazu som mal taký pocit, že sa predo mnou predvádza. Musel som sa pousmiať nad svojou hlúposťou. Odtrhol som od neho radšej pohľad a zadíval som sa na zem. Ale to som nemal robiť, možno keby som sa na neho ostal dívať všimnem si loptu letiacu priamo na moju hlavu. Sykol som bolesťou a ruka mi vyletela na temeno hlavy, kde mi ešte pulzovala bolesť. On rýchlo prišiel ku mne, položil jednu ruku na moje rameno a ospravedlňoval sa mi. "Prepáč, mrzí ma to, nechcel som." No jasné nechcel si, to ti tak uverím. Pomyslel som si ale nahlas som to nepovedal. V duchu som si povzdychol a pozrel som mu do očí. Na moje prekvapenie tam nebolo stopy po klamstve.

Buď je taký dobré herec alebo mu je to naozaj ľúto. Ale musel som sa prikloniť k tej druhej možnosti, pretože ak je niekto kto zistí čo Mareo myslí vážne a čo nie tak som to ja. Neviem čím to bolo ale dokázal som ho odhaliť.
Povedal som mu, že to nič nie je a pohľad som stočil k zemi. On sa usmial, nemusel som sa na neho ani pozerať a vedel som to. Myslel som si, že sa znova začne venovať lopte, keď som cítil ako z môjho ramena odlepil svoju ruku ale mýlil som sa. Prešiel za mňa a chytil ma tentoraz za obe ramená. Nevedel som čo spraví, čakal som rôzne veci ale to čo spravil určite nie. Sklonil sa ku mne a svojím telom sa o mňa opieral, potom mi do ľavého ucha zašepkal slovo prepáč.

Pri tom som sa neubránil jemnému zachveniu. Bolo to hrozné čo so mnou robila tá jeho blízkosť, jeho dotyk, jeho vôňa a slová.
V takejto polohe som sa cítil trocha nepríjemne ale zároveň tak skvelo. Potom spravil niečo čo som čakal ešte menej. Pobozkal ma na krk. Tu, v triede. Čo si asi pomyslia ostatí? Ale na to som veľmi nemyslel, skôr som myslel na ten bozk. Bol to jemný a rýchly bozk ale ja som ho prežíval veľmi intenzívne. Keď sa ma dotkli jeho peri ihneď mi naskočili zimovriavky a do tváre mi stúpla červeň. Snažil som sa mu pozrieť do očí...

Nemusel som sa ani veľmi snažiť lebo už nebol za mnou. Vlastne ani neviem kedy jeho ruky opustili moje ramená a on sa dostal vedľa mňa. Bol som úplne vyvedený z miery, áno dotýkal sa ma často, pozeral na mňa ale nikdy ma takto nepobozkal. Mal som to brať ako niečo viac? Jeho tvár namiesto tej mojej červenej a šokovanej bola pokojná ale vážna. Neusmieval sa. Prečo sa neusmieva? Čo to znamená? V hlave sa mi vynárali ďalšie a ďalšie otázky. Chcel som sa ho opýtať prečo to spravil ale nemal som čas, pretože do triedy sa vrátili ostatný chalani a začali len tak kecať.

Ja, keď som sa trocha spamätal, uvedomil som si, že tu VTEDY nebolo až tak málo ľudí a predsa len bozk je bozk. Síce len na krk ale viacerí si mohli pod tým predstaviť ktovie čo. Ale keď som sa tak obzeral po triede s úľavou som zistil, že nikto zrejme nič nezaregistroval, udialo sa to dosť rýchlo. Až na NE. Natsumi a Natsuko. Zase som videl na ich tvárach malé úsmevy ale mal som pocit ako keby sa premáhali aby sa nezačali smiať silnejšie. A ich oči sa zvláštne leskli akoby vedeli niečo viac a to niečo sa teraz potvrdilo. Ale možno to bola len moja predstavivosť. Predsa len, bolo to len na krk, nič to neznamenalo, bola to len ďalšia jeho hlúposť...


Ďalší znak toho, že niekoho ľúbite je žiarlivosť...a tá sa objaví v ďalšej kapitole ;-)
p.s. táto situácia sa naozaj stala, videla som ju na vlastné oči ;-) bolo to veľmi pekné ospravedlnenie xD samozrejme aké pocity vtedy obaja prežívali nemôžem vedieť :D ale ako správna shounen-ai maniačka som si doplnila svoje :P
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám táto časť?

áno
dá sa
nie (neklikaat xDD)

Komentáře

1 Dadushka Dadushka | Web | 5. března 2011 v 16:33 | Reagovat

no teda, nedivím sa, že si sa pustila do písania tejto poviedky :D Vzhľadom teda na to, čo vo vašej triede musíte s kamoškou prežívať :-D

Neviem, či plánuješ v poviedke pokračovať ale ja by som určite privítala ďalšie časti :D Velice sa mi to ľúbi, ja takýmto reálnym príbehom fandím :-D

2 eSmy eSmy | Web | 16. března 2011 v 19:19 | Reagovat

dalsia super poviedka:D...tak, teraz cakaam na dalsi diel aj tejto poviedky:d...tak dufam, ze sa dockam:D....este aj seba a svoju kamosku si tam obsadila:D:D...*nepomylila som sa a je to tvoja kamoska vsak?:D:D*

3 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 16. března 2011 v 19:31 | Reagovat

[1]: pokusím sa ;-) a dik :)

[2]: áno je to moja kamoška ;-) ďakujem...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama